Prezentovanie Slovenska

Vedel som, že to raz musí prísť, ale nečakal som, že to bude také bolestné. V jedno krásne nedeľné ráno som sa precízne o 5:30 vytrepal z domu, v jednej ruke držiac 1,5-metrový reproduktor a v druhej rúčku môjho cestovného kufra. Prečo? Začnime pekne od začiatku.


Už veľmi dávno nám bolo oznámené, že všetci výmenní študenti budú prezentovať svoje krajiny potenciálnym outboundom z Taiwanu na niečom nazývanom “Country Fair”. Keďže v našom dištrikte máme až šesť Američanov a päť Francúzov, okamžite spolu začali vymýšľať tie najšialenejšie spôsoby, ako zaujať. Medzitým som u nas, prekvapivo, jediný Slovák, a toto nebolo nič moc.

Našťastie tu je Gustaw – jeden chalan z Poľska, a obidvaja sme dostali rovnaký úžasný nápad. O pár dní sme už pracovali na spoločnom slovensko-poľskom stánku. Na laptope som spravil mega prezentáciu, ale chýbali mi akékoľvek suveníry a dobré jedlo.

Narozdiel od Any, ktorá sem zobrala 200 ručne vyrobených mexických ornamentov a ich kompletný tradičný kroj, som ja zvládol priniesť jednu vlajku a 30 odznačíkov. Doplo mi, že jediný spôsob, ako niečo docieliť, je začať veci vyrábať. 

Nikdy som sa necítil tak slovensky. Po nociach som pri počúvaní Kontrafaktu strihal a lepil malé papierové vlajky s čičmanským vzorom a hľadal naše najlepšie tradičné recepty. Gustaw zas robil rovnaké poľské vlajky s ich vzorom. Vedeli ste, že aj Poľsko má vzor? Ja nie. 

Robiť európske jedlo na Taiwane je takmer nemožné, ale chvalabohu som v jednom predraženom nemeckom bioobchode našiel bábovkový cake mix. Stál 14€ a bol nemecký, ale v danom momente mi to bolo úplne jedno. Podľa inštrukcií v nemčine, ktorým som ako-tak rozumel, som ju spravil celkom obstojne.

Keď Gustaw dokonca zhotovil playlist najlepších poľských a slovenských hitov, vedel som, že sme na 100% pripravení. Jediný Bluetooth reproduktor, ktorý som u nás našiel, bol gigantický a asi sa nemal nikam prenášať, ale atmoška musela byť. Oh áno, a okrem prezentovania Taiwančanom sme sa stihli aj miliónkrát pofotiť, čiže hľa, takto to začalo:

Nielenže ľudia zväčša vedeli, kde je Slovensko, niektorí mi povedali, že dokonca navštívili Bratislavu a Tatry, čo ma úplne odrovnalo. Bolo strašne milé s nimi pokecať o Bratislavskom hrade a o Kriváni.

Z ničoho nič nám zrazu oznámili, že to celé bola súťaž a vyhrali sme druhé miesto. Tak celkom fajn, tešili sme sa. Prvé bolo Rakúsko, ale Rakúsko je vždy prvé, na to som zvyknutý. Bol to pre nás neskutočný deň. Dôkaz – naša víťazoslávna póza.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s